Užitkové holuby
Chov užitkových holubov
Výbor Členovia
Home Foto Links Dobré rady Výstavy, burzy
Výber holubov

Základom úspešného chovu sú úplne zdravé a výkonné holuby. To si treba uvedomiť už pri zakladaní farmy. Chovné holuby je vhodné nakupovať z dobre zavedeného a prosperujúceho chovu. Vyplatí sa nedôverovať rôznym reklamným ponukám a radšej sa presvedčiť osobne. Návšteva chovu a dôkladná prehliadka , hoci len zvonka, poskytne viac informácie než dopisovanie. Môžeme si vyžiadať na nahliadnutie záznamy o chove, aby sme sa presvedčili o jeho úspešnosti. Najväčšie a najlepšie holubiarské farmy v USA holuby na chov zásadne nepredávajú ;azda z obavy pred konkurenciou. Niektorý chovatelia sa snažia predať vyradené holuby zo svojho chovu, ktoré už majú produkčné obdobie za sebou, t.j. staršie ako 5 ročné. Najvhodnejšie je nakupovať vždy mladé holuby, najradšej už spárené, v každom prípade však aspoň so zaručene správnym pomerom pohlavia (1:1) . Spoľahlivo sa o veku holubov môžeme presvedčiť len podľa registračných obrúčok s letopočtom. Mali by sme teda nakupovať len holuby obrúčkované. Nikdy by sme nemali kupovať chovné holuby od rôznych priekupníkov alebo začiatočníkov. Presvedčme sa radšej vždy zo záznamov, že farma alebo chovateľ sa už dobre uplatňuje v mäsovej produkcii a ako chovné ponúka skutočne len vybrané holúbätá. Bez sústavného výberu sa kvalita holubov rýchlo zhoršuje. Z vychovaných holúbät sa na ďalšiu plemenitbu musia vybrať len tie najlepšie a len od najlepších párov, pričom hlavnými kritériami by mala byť hmotnosť v jatočnej zrelosti a plodnosť; pri oboch je veľmi nutná vzájomná vyváženosť. Najťažšie holuby bývajú nielen menej plodné, ale často tiež zle kŕmia, takže ich mláďatá vo veku okolo 28 dní nemusia byť najlepšie. V počiatkoch sa v USA na farmový chov využíval celí rad ťažkých plemien holubov, známych tiež v Európe a u nás, napríklad aj rimany, sliepočkovité, ťažké pštrosy, rysy a azda najúspešnejšie zväčšené poštové holuby vrátene gigantov. Postupom času sa však výber zúžil, so súčasným zvýšením produkčnej kvality. V súčasnosti sú hlavnými plemenami úžitkový king, karnó, mondén, texan a najnovšie kalifornský holub. Úspešné európske farmy všeobecne vznikli dovozom týchto holubov z Ameriky0 pribudli však e2ste bojlerové hybridy - euro holub a náš autosexingový štvorlíniový. Experimentovanie s inými plemenami, ktoré neboli špeciálne šľachtené na tento typ úžitkovosti, je neúčelné a nevedie k úspechu.
To isté však platí tiež o menovaných plemenách pokiaľ pochádzajú z tradičného chovu zameraného okrasne alebo športovo0 zvlášť o európskych rimanoch, mondénoch, ale aj texanoch z niektorých chovov.
Úžitkový King je pôvodné plemeno kingov, z ktorého bolo neskôr vyšľachtené výstavné plemeno King Hmotnosť dospelých je 750 až 850 g, mladých dospievajúcich výletov 700 až 800 g . Všeobecne sa úžitkové kingy považujú za najproduktívnejšie plemeno, najmä pokiaľ ide o plodnosť, avšak s trochu ľahšími holúbatmi(450g).
Karnó pochádza povodne z Francúzska a Belgicka, ale pre farmový chov bol zošľachtený v USA. Dodnes zapĺňa najchýrnejšie farmy.
Mondén sú to mohutné holuby, ktoré sa povodne chovali ako úžitkové v Taliansku a vo Francúzsku, avšak pod nemeckým vplyvom pri nich prevládlo šľachtenie na výstavné účely.
Americké úžitkové mondénny vyzerajú trochu ináč, namiesto operenie sa kladie doraz na kompaktnosť tela.
Švajčiarske mondénny sú čisto americkou záležitosťou. Boli tam vyšľachtené pre farmový chov, ale chovajú sa málo.
Texan (Auto-sexing Texan Pioneer) je pomerne mladé plemeno, vyšľachtené v päťdesiatych rokoch v USA. Rýchlo sa však rozšírilo po celom svete a chová sa aj u nás. Má jednu vlastnosť, ktorá je pre úžitkový chov veľmi cenná - chová sa len rodofarebnom sfarbení. To znamená, že obe pohlavia sa dajú rozlíšiť podľa farby operenia ( samce sú skoro biele, s neurčitým sfarbením len na krku, samice sú v rôznych zosvetlených holubích farbách´0 dokonca už pri mladých holúbätách je možné rozpoznať pohlavie pola páperia. Toto rodofarebné sfarbenie sa povodne objavilo pri úžitkovom kingovi a krížením sa prenieslo aj na iné plemená napríklad na úžitkové holuby na báze holuba poštového). Len pri texanovi je však sfarbením výlučným ( iné sa nepripúšťa). Texan je mohutný úžitkový holub, s pomerne malou a zaklonenou hlavou, na nízkych nohách, avšak s mohutnou širokou hrudou, spôsobiaci až hranatým dojmom. Hmotnosť dospelých je 750-950 g, Mladých 700 až 800 g. Pre úžitok sa hodia holuby, ktoré sa zdajú skôr slabšie, s kompaktným a mäsitým telom a priliehajúcim menej bohatým operením. Z dôvodu udržiavania požadovanej plodnosti by hmotnosť nemala nikdy presahovať 1000 g. V Nemecku a Maďarsku sa na výstavné účely chovajú texany aj ťažšie a s bohatým operením, umocňuje dojem mohutnosti. Tieto sa pre úžitkový chov nehodia.
Kalifornský holub sa objavil v USA až v osemdesiatych rokoch. V dostupnej literatúre sa doteraz nikde nenašiel jeho opis. Hmotnosť zodpovedajú úžitkovým kingom, ale mláďatá majú ťažšie.
Euroholub sa k nám dostal z Francúzska s bombastickou reklamou. Ide o novošlachtenca, prvýkrát predstaveného verejnosti na parížskej výstave v roku 1990. Firma ktorá ho rozširuje, uvádza, že ide o hybridy v druhej generácii po krížení. To je najkrajnejšie generácia, ktorá sa ešte môže využiť len na produkciu jatočných holúbät. U nás sa však rozširuje aj potomstvo týchto hybridov, ktoré možno charakterizovať skôr ako krížence bez väčšej chovnej hodnoty, než ako euroholub.
Auto-sex 4L pod touto značkou boli u nás vyšľachtené štvorlíniové hybridy na báze úžitkového kinga, kalifornského holuba a červeného a modrého texana. Prejavuje sa pri nich výrazný heterózný efekt( zvýšená plodnosť, ranosť a hmotnosť). Finálne holúbätá bojlerového typu prevyšujú po jatočnej úprave hmotnosť holúbät výchozích plemien až o 25 %. V rozhodujúcej generácii určenej pre produkčný chov sa prejavuje dvojnásobne istený autosexing na báze pohlavnej viazanosti farieb.
Chov výstavních texanů

 

Texani patří mezi nejmladší holubí plemena. Byli vyšlechtěni v USA v letech 1950 - 1955 křížením mondéna a kinga. Jako plemeno byli uznáni v roce 1962 a první vzorník byl uveřejněn v roce 1964, v Německu pak o deset let později. V České republice jsou chování zhruba od osmdesátých let minulého století.
Pro plemeno je charakteristické rodobarvé zbarvení. Jedná se o přítomnost vlohy faded vázané na pohlavní chromozon Z, způsobené genovým faktorem StF. To u samců způsobuje téměř úplné vybělení peří, přičemž původní barva zůstává pouze na krku. U holubic zůstává původní zbarvení.
Platný vzorník udává, že se jedná o holuby silné o hmotnosti 750 - 950g se širokým tělem a k velkému tělu poměrně drobnou hlavou. Nejdůležitější znaky pro posuzování jsou: postava, hlava, krk, křídla, ocas, nohy.
Pozorný návštěvník zahraničních výstav si jistě všimnul, že se zde prosazují holubi jiného typu než na našich výstavách. Jedná se o holuby kratších, širších a silnějších postav s širokým postojem a úzce složeným ocasem. Tyto atributy jsou také rozhodujícím a nejdůležitějším markantem pro posuzování. Například na velkých národních výstavách ve Francii vyhrávají holubi dokonalí ve výše uvedených znacích, ale třeba s vadami kresby, které na našich výstavách běžně penalizujeme značnou bodovou srážkou!! A tak si prosím uvědomme, že moderní výstavní texan je holub, kterého dělá krátká, široká, silná postava se širokým postojem, což je pro jeho posouzení rozhodující.
Ideální výška i délka těla texana je 26,5 cm. Prsa holuba přesahují o cca 2 cm pomyslnou kolmici spuštěnou od zobáku holuba. Ideální tvar těla si můžeme představit jako kosodélník, jehož delší spodní strana kopíruje linii břicha od prsou k nohám, horní delší strana kopíruje linii zad. Úzce složený ocas je nesený rovnoběžně s podložkou, křídla končí cca 3 cm před koncem ocasu. Pro posouzení je velice důležitá jemná proporcionální hlava holuba.
Chov výstavních texanů je v ledasčem odlišný od texanů masného typu. Pochopitelně díky většímu prošlechtění se snížila plodnost těchto holubů. Zatímco kupříkladu autoři Petržílka a Tyller ve své knize Holubi (Aventinum, 1995, str. 128) uvádí, že jeden pár texanů odchová za rok 14 i více holoubat, u výstavních texanů můžeme očekávat odchov 4 - 5 holoubat za sezonu. Jsou to holubi, kteří pro zdařilé a úspěšné pojímání potřebují dostatek slunných a teplých dnů a první odchovy u nich můžeme očekávat až koncem dubna. Chovatelskou sezonu potom ukončujeme koncem září. Stejně jako u jiných holubů masného typu se občas vyskytují problémy s rozmačkáváním vajíček na hnízdech. Předcházet tomu musíme vhodným tvarem hnízdních misek a dostatečným vystláním. Páry, které rozmačkávají vajíčka po celou chovnou sezonu na podzim selektujeme z chovu.Problémy s oplozeností vajíček nebývají, snad pouze při prvním pojímání mladých holubů.
Jednoznačnou nutností pro chov texanů je voliérový chov. Ideální je v několika menších kójích, kde mají holubi omezenou možnost pohybu, čímž nedochází u holubů k nežádoucímu protahování postav. Texani jsou také vhodní pro chov v boxech. Mohou se chovat i na roštech. Na výživu nejsou nijak zvlášť nároční. Jako všem holubům chovaným ve voliéře je potřeba jim zajistit vyvážený poměr všech živin a hlavně nezapomenout na dostatečný přísun minerálů, které je nutné dotovat především podáváním dostatečného množství gritu, holubího kamene a podobně.
Ve výstavní kondici jsou mladí holubi až ve stáří 5 měsíců. Holuby vystavujeme až jsou dokonale přepeření. Nejvhodnějším termínem pro vystavování je prosinec a leden.
Nejkvalitnější holubi jsou chování v USA, v Evropě potom ve Francii, Německu, Maďarsku a také Slovensku, odkud jsou sporadicky importováni i k nám. Pokud vím, jsou texani výstavního typu ojediněle chováni a vystavováni na jižní Moravě.

Standard
 


POPIS PLEMENA AUTO-SEX TEXAN PIONEER
 


TVAR TELA, POSTAVA, HMOTNOSŤ:
Úžitkové rodofarebné plemeno Auto-sex so zavalitou, kompaktnou stavbou tela. Veľkosť častí tela, hmotnosť holuba a ich vzájomný proporcionálny pomer je harmonický. Telo Texana je z bočného pohľadu držané hore v tvare kosoštvorcového hranola postaveného na hranu v cca. 40 stupňovom uhle, z predného pohľadu je hruď široká, telo dobre osvalené. Dĺžka hrudnej kosti je okolo 9 cm. Dospelý jedinec je vysoký cca. 27 cm s takou istou dĺžkou. Koniec zobáka je asi 2 cm pozadu od línie hrude.

Hmotnosti:

- spodná hranica výletov 750 g,
- spodná hranica dospelých holubov 800 g.
- vrchná hranica dospelých holubov 950 g.

HLAVA:

Malá, ale k telu proporcionálna, držaná hore, temeno má byť klenuté, avšak nie prílišne, hlava by mala byť držaná mierne dozadu. Krk je dobre vystrihnutý.

OČI:

Každá farba je uznaná okrem hnedej. Obočnica je úzka, zväčša svetlej mäsovej farby. Pri holubiciach je dovolená aj obočnica tmavšej farby, zladená s farbou operenia. Čierne, modré, strieborné holubice môžu mať obočnicu -
v závislosti od rôznych odtieňov týchto farieb - rôznej farby od sivej až po modrosivú, pastelovú.

ZOBÁK:

Stredne dlhý a primerane hrubý. Samce majú svetlý zobák rohovinovej farby. Aj ihla je dovolená u čierno prskaných holubov. Holubica má popolavý zobák, odtieň a má byť v harmónii s perím a drapákmi. Pri čiernych, strieborných, kapratých a modrých holubíc je zobák tmavo pigmentovaný. Zobák pokračuje v línii čela s miernym odklonom. Ozobie (nadnozdrie) je malé s jemnou textúrou.

KRK:

Nanajvýš stredne silný, nie hrubý, kužeľovitý, plynulo prechádza v hruď.

HRUĎ:

Široká, zavalitá vyššie nesená a dopredu vypuklá.

CHRBÁT:

Široký, mierne klesajúci a zužujúci sa ku chvostu. Chrbát je úplne uzavretý.

KRÍDLA:

Nesené na chvoste a hladko priliehajúce, dobre uzavreté, kompletne zakrývajú chrbát. Konce krídiel nemôžu siahať po koniec chvosta.

CHVOST:

Počet kormidlových pier je 12. Nosenie chvosta vodorovne vo výške 7,5 cm od podložky, dĺžka chvosta je asi
15 cm, koniec krídiel môže presahovať max. o 2 cm, zložený by mal byť na šírku jedného kormidlového pera.

NOHY:

Čo najmenšie, pritom proporcionálne k telu, beháky viditeľné, nohy široko od seba, tlsté, dobre mäsité, prsty jemne kostnaté, krátke. Nohy sú paralelné s líniou hrude a krku. Drapáky musia byť farebne zosúladené so zobákom.


OPERENIE:

Texan má byť dobre operený, perie je tvrdé, pevne priliehajúce. Uvolnené perá sú nežiadúce.

FARBA:

Texan je rodofarebné plemeno od vyliahnutia po celý život jedinca. Po vyliahnutí sú holuby skoro nahí. Holubice sa liahnu s páperím, okolo zobáka sú tmavo značené. Pri recesívnych môže toto značenie chýbať.
Farba holubíc: v splývavých farbách môžu byť červené (popolavo červené), červeno kapraté, recesívne (tehlovo červené), plavo pásavé (s červenkastým pruhom), čierne, modré pásavé (s čiernym alebo červenkastým pásom), modro kapraté - bledé aj tmavé, levanduľové (strieborno-sivomodrá základná farba, s rozmaznaným náznakom pása na krídlach), ako aj odtiene týchto farieb. Holubica nemôže byť bodkovaná alebo flakatá.
Farba holubov: Holuby sú svetlé - bielej alebo uhlovo sivej základnej farby, hlavne pri krku a hrvoli s čiernym , fialovým a žltohnedým odtieňom vo forme goliera alebo v prskanej forme. Existujú úplne biele a krémovo-biele odtiene. Sú možné farebné pierka (čierno, hnedo, fialo-vo prskané) aj po celom tele. V prípade čierno prskaných holubov sa akceptujú dva varianty: na bielom podklade alebo na popolavom podklade prskané. Uznaný je aj recesívny, po celom tele bledožltý, pomarančový holub alebo holub lososovej farby. Aby bola dodržaná rodofarebnosť, pri recesívnych jedincoch treba dodržať markantný rozdiel medzi červenými holubicami a žltými holubmi: holubica má byť tehlovej farby, kým holub musí byť bledší. Pri recesívnych samcoch sa požaduje tmavší golier.

CHYBY: - podľa stupňa a rozsahu malé až výlukové.:

1. MALÉ CHYBY:

- mierne krivá hrudná kosť
- privysoká alebo prinízka postava
- červené obočnice
- široké obočnice
- svetlé holuby s golierom nesmú mať ihlu
- hrdličkovitý zobák
- labutí krk
- náznak pruhu na krídle holubov,
- uvoľnené alebo chocholové perie
- inak ako vodorovne nesený chvost
- perie na beháku a medzi prstami
- farebne rozdielne drapáky
- prekročenie hmotnosti o max 20 g

2. HRUBÉ CHYBY:

- útle, nedostatočne osvalené telo,
- hranatá, veľká, guľatá hlava
- pridlhý zobák, silné ozobie (nadnozdrie), hrubý krk pri hrdle,
- koňský krk
- čepelnaté (žiletkové) krídla, odstávajúci ohyb krídiel, ovisnuté krídla, otvorený chrbát, silné pruhy na krídlach holubov, chvost širší ako dve perá, príliš vysoko nesený a dlhý chvost

3. VÝLUKOVÉ CHYBY:

- základné sfarbenie neumožňujúce rodofarebné rozlíšenie
- privysoké (strmé) alebo vodorovné držanie tela,
- krivá hrudná kosť v tvare "S"
- tmavá dúhovka alebo rôznofarebné oko
- prekrivenie zobáka
- krivý zobák, tmavo zafarbený zobák holubov s golierom
- prsty naviac, rozvetvené prsty, otlaky
- hmotnosť nižšia než vymedzená (pri vážení )
- hmotnosť nad maximom (1000 g + 20 g)

HODNOTENIE

Tvar tela, hmotnosť, osvalenie, postava
- hlava, zobák
- chvost
- štruktúra operenia, zafarbenie
- harmónia postavy podľa štandardu

OBRÚČKA

10 mm.

opyright © ZO SZCH Horné Saliby. All Rights Reserved